Prečo pestujem figovníky, ktoré vyzerajú ako bonsaje?
Je to hlavne z priestorového hľadiska, mám obmedzené podmienky pre pestovanie, z toho dôvodu je nevyhnutný radikálny rez.
Pestovanie figovníkov je pre mňa viac než hobby. Je to forma meditácie, tichý dialóg s prírodou. Neformálne, bez pravidiel, bez cieľa dosiahnuť dokonalosť. Figovníky si prirodzene nachádzajú svoj tvar – kompaktný, nízky, niekedy zvlnený, niekedy krehký. Nie je to bonsaj podľa japonskej školy. Je to bonsaj podľa citu.
Figovníky pôsobia ako stelesnenie pokoja, s tvarmi, ktoré hovoria príbehy času, trpezlivosti a dotyku ruky záhradníka s dušou umelca.
Nie sú to bonsaje v pravom zmysle. Sú to figovníky, ktoré si žijú vlastným tempom – trochu divoko, trochu upravene. Tvary im príliš nevnucujem, len ich jemne vediem.
Každý z nich je meditáciou v dreve, pohybom mysle, ktorý zakorenil (zastavenie vnútorného dialógu). Pestovanie je pre mňa tichý rozhovor s prírodou – bez slov, bez náhlenia, bez cieľa.
Len prítomnosť, tvar a list.
V každom z nás je trochu bonsajistu…
a trochu figovníkára.
Strihám, tvarujem a rastlina to zázračne prežije. Lebo veď – figovník to zvládne.
Nie sú to bonsaje ako také. Sú to figovníky s charakterom. A ja som v roli terapeuta a niekedy obrátene v roli klienta.
